reklama

Som v kóme, zavolajte neskôr, prosím!

Môj život ovplyvňujú vlaky. Pred siedmimi rokmi sme si povedali svoje „áno“ a odvtedy kráčame (či hrkoceme) vedno po jednej koľaji...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)
Obrázok blogu
(zdroj: kejt)

Dnes som sa skoro ráno opäť raz vybrala na stanicu za „mojím drahým“. Ledva som ho stihla, ale to nie je nič mimoriadne, lebo dochvíľnosť nepatrí k mojim, ale ani k jeho, silným stránkam. Preto ho občas provokujem tak (aj dnes som to spravila), že pri nastupovaní sa opýtam sprievodkyne alebo sprievodcu, či je to „môj vlak“. On mi to zase vracia tak, že si občas zastane aj mimo stanice alebo rapídne spomalí. Dnes ale trucoval inak. Nekúril. A to bolo vonku –13 stupňov Celzia! Celú cestu som sedela v bunde, ale robila som zo seba hviezdu a just som si nedala rukavice. No a tisícnásobne som mu to ešte vrátila tak, že som celú cestu do školy na neho nadávala a zaprisahávala som sa s rukami vo vreckách, lebo som ich mala celé zmrznuté, že s ním už nikdy nepôjdem! V hĺbke svojho „ja“ som bola síce presvedčená, že to tak nebude, ale chcela som ho vyšpičkovať ešte viac.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Žiaľ, dnes bol lepší on. Vyhral na celej čiare. Už som (takmer) zabudla na udalosti dnešného rána, no na všetko som si spomenula, keď som sa vracala, lepšie povedané chcela vrátiť, domov. Mal ísť. Aj išiel. Ale miestenkový a navyše „ícečko“, čo mi je asi toľko platné ako týždenník z minulého týždňa. Dve minúty som čumela na tabuľu, kde to bolo napísané červené na čiernom. Potom som sa na päte otočila a išla preč. Bolo mi jedno kam, tak som sa rozhodla ísť na koniec mesta dať si dobyť kredit u jedného bližšie nešpecifikovaného mobilného operátora. Celá vytočená som cestou premýšľala, že napíšem o tom, ako vlaky nechodia vtedy, kedy by mali, ako sa vytvoria cestovné poriadky a potom sa v priebehu roka urobí minimálne tristo zmien, takže vám ten pôvodný poriadok nie je absolútne k ničomu. Ďalej som chcela napísať o tom, ako by sa vlastne nemuseli žiadne cestovné poriadky ani písať. Cestovalo by sa proste tak, že ak by výpravca uznal, že je na nástupišti dostatočný počet ľudí, jednoducho by ich nahnal do vlaku a odpískal. Toto všetko som chcela napísať o vlakoch. Možno by som napísala aj oveľa viac, ale nestihla som to domyslieť do konca, lebo som už bola v predajni na konci mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zrazu sa to stalo. Nechcela som počúvať, ale nedalo sa nepočúvať. Jedna pani mala na predavača zaujímavú požiadavku. Pýtala sa na nastavenie odkazovej schránky. Dcéra jej to síce už nastavila, ale tak, že pokiaľ mala vypnutý mobil alebo jednoducho nestihla zdvihnúť hovor, volajúcemu sa ozvalo toto: „Som v kóme, zavolajte neskôr, prosím.“ Len čo to povedala, začala sa smiať ona, predavač aj ja. Z predajne som teda odchádzala úplne inak naladená, ako som do nej vchádzala. Zabudla som na všetko, čo súviselo s vlakmi. Ale vlastne nie, len som sa na to pozrela z iného uhla pohľadu. Nebyť totiž dnešného rána, nebyť toho, že môj vlak nešiel tak, ako som si myslela, že má ísť, jednoducho nebyť toho všetkého, nikdy by som sa nedozvedela, že „som v kóme, zavolajte neskôr, prosím!“

Katarína Stehlíková

Katarína Stehlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"... nech je život hocijaký, treba ho žiť, a pretože žiť, to neznamená iba ostať nažive, ale aj smiať sa,myslieť, písať." Zoznam autorových rubrík:  Re(tro)miniscencieAkožefejtónyO...SúkromnéLiterárne (po)kusyWe don't need no educationDrobčekoviaNezaradenéFotečkyBabičkaMade in Poland

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu