Tam, kam aj králi chodia pešo

Autor: Katarína Stehlíková | 27.2.2009 o 17:21 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  1517x

Tento týždeň som potrebovala nápad. Napadol mi na záchode. Tak som si povedala, že záchody sú inšpirujúce, asi. Lebo som si spomenula, že...

 www.profimedia.cz

Pamätám si, ako som sa ako malá učila na záchode básničku Kto za pravdu horí. A že mi to veľmi nešlo, lebo stále som mala v hlave melódiu tej piesne a keď som si nevedela spomenúť na text, musela som si to v duchu zaspievať od začiatku. Sedela som na zatvorenom záchode, dvere pootvorené, na chodbe červeno-čierny koberec, na ktorý dopadalo tlmené svetlo zo záchoda. Inak bola na chodbe tma.

Inokedy, keď som bola na záchode, sused zo siedmeho poschodia sa učil zemepis. Bol rovnako starý ako ja, učil sa zo žltej učebnice, čítal si niekoľkokrát jednu vetu. Sedela som na tom záchode celkom dlho, kým neskončil. Svoju žltú učebnicu zemepisu som potom s čistým svedomím, že som už naučená, odložila do tašky.

Dnes už nie je veľmi populárne písať si listy s kamoškami. Ale keď som mala desať - dvanásť rokov, dostávala som minimálne jeden list týždenne. Kamošky som mala od Modranky až po Košice-Šacu. A najradšej som si ich čítala na záchode. Dovtedy, kým mi jeden doň nepadol. Pamätám si, že bol od Zuzany z Nitry, obálka bola biela a polepená obrázkami s veľkonočným motívom.

Raz som jeden list zapálila a spláchla, to ale naschvál. Bol od spolužiaka z výšky, ktorý chcel, aby som bola preňho niečím viac ako iba spolužiačka z výšky...

Čo neznášam na záchodoch, tak to sú chvíle, kedy ho musím objímať a pozerať sa na jeho dno, kedy cítim jeho chlad a to jediné je na tej situácii príjemné. A potom pavúky. Neznášam pavúky na záchodoch, neznášam kadibudky kvôli tým pavúkom. V Amerike som tak našla na záchode, normálnom, v dome, obrovského chrobáka. Mal asi osem centimetrov na dĺžku a štyri na šírku, bol hnedý a rýchlo utekal. Ja som bola sama doma a hrozne mi bolo treba. Odhodlala som sa ho prikryť hrncom, no on sa rozbehol, ja som sa zľakla a hrniec dopadol s hrmotom na dlážku. Potom som zobrala niečo ako naše zlaté stránky a chcela som ho pripleštiť na stene, už trošku zaprašťal, ale ja som sa zľakla práve toho prašťania, povolila som tlak a chrobák sa schoval za misu. Hanba, nehanba, išla som poprosiť o pomoc uja suseda, ktorý vonku opravoval auto. Ujo bol Mexičan, ja Slovenka. Po anglicky som mu vysvetlila, že mám v kúpeľni obrovského chrobáka a že sa ho bojím. Ujo sa usmial, chýbal mu vrchný predný zub. Išiel so mnou do domu, z bezpečnostnej vzdialenosti som mu ukázala, kde máme záchod. Vyzul si šľapku a jedným úderom toho obrovského chrobáka zabil. Potom si obul svoju šľaplu a smial sa, že to je malý chrobák, že tu žijú ešte väčšie, ale tento je neškodný, žije na stromoch. Zdvihol ešte zo zeme hrniec a americké zlaté stránky a spýtavo mi ich podal. Zahanbeno som mu povedala, že som to skúšala. Ujo s chýbajúcim zubom sa zasmial, ukázal na chrobáka a spýtal sa, či ho vyhodím. Povedala som mu, že teraz to už zvládnem, keď je mŕtvy. Odvtedy sme boli s ujom kamaráti, vždy mi daroval jeden svoj štrbavý úsmev.

Z Ameriky mám ešte jeden záchodový zážitok. Raz mi doň padol mobil. Rýchlo som ho vytiahla a vyutierala, našťastie nebol vo vode dlho a tak po jednej noci, ktorú môj mobil strávil rozobratý na bielom uteráku, fungoval. A keď som potom Jankovi telefonovala, čo sa mi stalo, smial sa, že to sa ani nedá urobiť, že to predsa nejde.

Mám rada záchody. Obyčajné, splachovacie záchody. A vždy, keď mi treba ísť, skladám ódy na toho, kto ich vymyslel či zdokonalil. V duchu mu odovzdávam Nobelovu cenu za najpraktickejší, najinovatívnejší a najpotrebnejší vynález ľudstva. Stojaci bez povšimnutia dovtedy, kým sa nám nezachce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ukončili vyšetrovanie vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.

Píše Pavol Hardoš

Lebensmarš. Pochod za život akceptoval náckov

Fašisti pochod nezneužili, majú spoločné ciele.


Už ste čítali?