Niekedy...

Autor: Katarína Stehlíková | 22.1.2009 o 16:46 | Karma článku: 4,21 | Prečítané:  1284x

...stačí tak málo, keď chýba príliš veľa.

Niekedy, neviete presne, prečo sa to deje práve vtedy, nie ste tehotní ani nemáte svoje dni, nie je ani nízky tlak, ani vonkajšie okolnosti nie sú úplne nepriaznivé, ste zdraví a milovaní, no napriek tomu vám niečo chýba. Keď ste boli malí, hovorilo sa tomu - aspoň u nás - že vám uleteli včely. Skrátka, nie ste vo svojej koži. Niečoho sa vám zdá byť priveľa, iného primálo, nestíhate ani to, čo ste pri väčšej časovej tiesni s prehľadom zvládali a to, čo stihnete teraz, aj tak nie je ani spolovice dobré. Ani vás to veľmi nehnevá, len vám je tak čudno z toho všetkého, prídete si takí bezvýznamní a stratení. Máte pocit, že si už nespomínate na svoje sny, že už je to aj tak zbytočné, lebo ste zrazu inde. Tak všeobecne inde.

A potom, večer, vám niekto najbližší povie: "Teraz ti pustím pesničku , ktorú budeme počúvať v našom dome."

Zrazu je všetko inak.

 

Ráno si nachádzam v mailovej schránke, ktorej kontakt mám na blogu, mail z mojej vlastnej pracovnej emailovej adresy: "Prečo nič nepíšeš na blog?"

 

Moja odpoveď: "Pozri vyššie. A potom nižšie."

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?