Všetko má svoj čas

Autor: Katarína Stehlíková | 10.8.2008 o 23:53 | Karma článku: 5,52 | Prečítané:  1558x

Prežívam dni, kedy intenzívnejšie myslím na veci posledné aj prvé, na nikdy a navždy.

 www.profimedia.cz
Včera večer som sa vrátila z poslednej (áno, poslednej, nie ostatnej) dovolenky s našimi v slobodnom stave. A myslím na to často. Napríklad vtedy, keď som otočila po polnoci 31. júla list kalendára na stranu s nápisom august. Že je tu mesiac, kedy sa budem do polovice volať Stehlíková a od polovice Mišková. Myslím na to, že sa budem musieť naučiť podpisovať a po obrade v kostole myslieť na to, že už nie som Stehlíková. A viem, že si v tom kostole, pri oltári, kam sa chodí podpisovať sobášny list, spomeniem na Evu Braunovú, ako po sobáši napísala na riadok novomanželky veľké písané B a potom ho prečiarkla a napísala Hitlerová. Nechcem na ňu myslieť, ale viem, že mi to napadne. Hovorím si, že je tu mesiac, kedy darujem svoje panenstvo a je tu dokonca biologická šanca, že by som mohla poslednýkrát menštruovať a potom až za deväť mesiacov. Aj keď si to tak neplánujeme, ale tá biologická šanca tu je. A doteraz nebola. Zajtra ráno otočím stranu stolového kalendára a bude tu TEN týždeň a v ňom TEN deň. Končím rozhovory slovami "vidíme sa" a mnohí k tomu dodávajú "na tvojej svadbe". Lebo už to bude čoskoro tu. Hovorím si, že už budem iba šesť dní "mladá slečna, zlatino, slečinka". Potom už bude zo mňa - aspoň na papieri a podľa obrúčky - mladá pani. Aj keď viem (a dúfam), že to bude ešte dlho trvať, kým ma budú oslovovať pani, pretože tak nevyzerám. Lebo aj keď sme s Miškom spolu, jeho rovesníci nevedia, či mi majú tykať alebo vykať. Pretože som väčšia ako oni, ale to už dlho nepotrvá, za chvíľu ma prerastú a budú mi ešte chvíľu tykať, lebo potom budú oni najväščí kingovia a ja ešte nebudem ani mladá pani, ani teta. V pondelok som žehlila horu rodinnej bielizne a vedela som, že ju nestihneme do 16. augusta zašpiniť, oprať a znovu ožehliť. Že sa už niektorých kúskov oblečenia dotýkam naposledy. Prežívam dni, kedy intenzívnejšie myslím na veci posledné aj prvé, na nikdy a navždy. Necítim ľútosť ani extatickú radosť. Pretože tak to v živote chodí, pretože Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa; čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu; čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať; čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť. Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja. (kniha Kazateľ, 1. - 8. verš)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?