reklama

Mať svoj názor

Je dobré mať svoj názor. Ale na ten svoj prvý si nepamätám. Pamätám si len, že som sa za každý jeden hádzala o zem a kričala pri tom aj tak, aj tak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu
(zdroj: http://www.flickr.com/photos/cafedumonde/121319917/)

Nedávno som spozorovala Miškove prvé naozajstné názory. Začala som ich sledovať ako prvé krôčiky decka, z ktorého sa postupne stáva "chodec". A usmievam sa, ako mi ten malý brácho pomaličky rastie a dospieva.

Miško má školu tak dvadsať minút pešo od domu. Už síce chodí do nej a z nej sám, ale odkedy som prišla z Ameriky, vždy keď sa mi dá, tak s ním ráno chodím, lebo "vieš, čo, Kaču? Môžeme sa rozprávať?" Môžeme. A mne sa kvôli tomu chce vstávať 6:55 a rozprávať sa s ním. O všeličom.

Spozorovaný názor č. 1

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Miško si nosí zo školy každý deň uterák. Nechápala som načo, keď ho nikdy nevytiahne. Zo začiatku som si myslela, že ho priniesol domov oprať, len ho zabudol zakaždým vytiahnuť. Tak som sa ho spýtala a dozvedela som sa, že je to preto, že hoci si mali každý jeden z triedy doniesť do školy uterák a zavesiť si ho na vešiačik pri umývadlo, málokto z nich to tak spravil a tak si aj tí, ktorí si uterák nedoniesli, utierali ruky do uterákov tých, ktorí si ho doniesli. A tak si Miško vymyslel, že bude mať uterák síce v škole, ale bude ho mať v taške, aby mu ho spolužiaci nešpinili. Malo to ešte jednu výhodu - keď by sa pani učiteľka pýtala, kto si nedoniesol uterák, nebol by patril do tejto skupiny, lebo ho v škole mal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz cestou do školy sme otvorili tému uterákov zase.

"Miško, ale však by si si ho tam mohol nechávať, veď mamina ho operie, aj keď by bol neviem ako špinavý a ty ho nemusíš nosiť stále so sebou."

"Lenže, Kaču, ja ho tam nebudem nechávať, keď sme si ich mali doniesť všetci a visí ich tam asi päť."

"No a pani učiteľka im nič nehovorila, keď si ich nedoniesli?"

"Že kto si ho nedonesie dneska, tak ten dostane poznámku. Lenže to hovorí už týždeň a tak som jej povedal, že to nemá zmysel."

"Čo si jej povedal?!" (A v duchu sa usmievam.)

"Že to nemá zmysel, lebo aj tak sa používajú iba uteráky, ktoré su poruke a tie sú vždy špinavé."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"A ona ti na to čo povedala?"

"Že aby sme si priniesli tmavšie uteráky. Ja som jej povedal, pani učiteľka, ale čierne uteráky neexistujú!"

Existujú, Miško, existujú, myslím si, ale jemu poviem len: "Uhm... Ale aj tak by si si ho tam mohol nechávať. Ale však keď sa ti ho chce nosiť, tak ho nos." 

Takto sme skončili tému existencie čiernych uterákov, lebo už sme boli pri škole. Rozlúčili sme sa a ja som celú cestu domov musela myslieť na to, ako to asi vyzeralo, keď hovoril učiteľke o čiernych uterákoch. A či sa v duchu tiež tak pri tom usmievala ako aj ja.

Spozorovaný názor č. 2

Vždy, keď sa Miško vráti zo školy, dostane od nás obligátne otázky - ako bolo, čo mali na obed, či dostal nejakú známku alebo poznámku. Niekedy sa mu chce rozprávať, inokedy nás odbije strohými odpoveďami (ani ja som to nemala rada). Ale väčšinou sa počas poobedia, robenia úloh alebo pri hraní, alebo len tak medzi rečou dozviem viac, ako keď sa ho pýtam. Dozviem sa, kto je koho frajer, ako komu "smrdí z huby, ale Kaču, to je taký smrad, ja tomu nechápem, ako to tak môže mať. Ale furt! Aj keď sa naje." Alebo kto sa ako učí, ktorej babe "sa trasie sadlo, keď chodí." Aké čižmy nosila slovenčinárka a čo kto zadrel na hodine, ako napríklad pri odpovedi z fyziky pri preberaní skupenstiev látok sa "opýtal, že akého skupenstva je bobek." A podobne. Málokrát sa stáva, že Miško niečo zatají. A preto som sa ho pred rodičovským len tak zo srandy spýtala, či sa bojí, že ako to dopadne. Ževraj nie. Lenže keď sa mamina vrátila z rodička...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"No čo to bolo dnes cez veľkú prestávku?"

"Čo?!," tvári sa, že o ničom nevie, ale na tvári vidieť, že sa mu "rozjasňuje".

"No len si spomeň," pomáha mu mamina.

"Jáááj, taká blbosť! Šak to je jak pre debilov, čo sa mám prechádzať jak taký oný?!"

A potom nám teda vysvetľuje, aby sme sa akože dostali do obrazu. Že musia cez veľkú prestávku chodiť von a nemôžu zostávať v triede. A to sa teda jemu nepáči, lebo šak akože čo sa tam má prechádzať jak taká baba a ani naháňať sa nemôžu, takže s chalanmi zostávajú niekedy v triede, inokedy chodia na druhé poschodie, lebo už zistili, že tam nemá žiadny učiteľ dozor. No a dnes sa zase tak vybrali na druhé poschodie, lenže ich "načapala" riaditeľka, takže im povedala, aby si doniesli žiacke knižky. Lenže jeho stretla riaditeľka gymnázia a dala mu odniesť triednu knihu pre septimanov, takže sa tej poznámke vyhol.

"Lenže poznámka nič nerieši," uzatvára svoj výklad Miško.

S maminou sa na seba pozeráme a jemne sa usmejeme, tak aby nás Michal nezbadal.

Povie mu len, aby chodil von, keď im tak kážu a nech už nabudúce láskavo nevymýšľa.

"Pozri ho, jaký múdry, že poznámka nič nerieši," zabáva sa mamina na Michalovom mudrovaní po tom, čo odišiel z kuchyne.

Na druhý deň som sa ho pýtala, že či bol na prestávke vonku. Povedal mi, že v telocvični, lebo spolužiačkina mama je telocvikárka a tak sa tam vybrali zašívať. Lebo tam dozor nechodí...

(napísané 28. 9. 2007, prepísané 21. 10. 2007)

Vo štvrtok sa vraciam takmer po mesiaci domov. Okrem iného sa hrozne teším na Miškove nové názory:-)

Katarína Stehlíková

Katarína Stehlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"... nech je život hocijaký, treba ho žiť, a pretože žiť, to neznamená iba ostať nažive, ale aj smiať sa,myslieť, písať." Zoznam autorových rubrík:  Re(tro)miniscencieAkožefejtónyO...SúkromnéLiterárne (po)kusyWe don't need no educationDrobčekoviaNezaradenéFotečkyBabičkaMade in Poland

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu